Deň svätého Martina zimné časy začína

Naši predkovia považovali martinský termín za mimoriadne významný i z hľadiska tradičných hostín. Na jedálnom lístku nikdy nechýbali dve pochúťky – prvou je slávna martinská hus a podľa farby jej hrudnej kosti sa tipoval priebeh budúcej zimy – ak bola kosť biela, značilo to veľa snehu a mrazov, ak červená – jemnú zimu a ak hnedá, málo snehu a hrozbu holomrazov.

Druhou tradičnou martinskou pochúťkou sú rožky – makové, orechové, lekvárové a zásadne v tvare podkovy na počesť svätého Martina, ktorý sa preslávil vďaka svojej dobrote a nezištnosti.

Martin sa do dejín šľachetnosti zapísal ako vojak, keď v noci v zime jazdil na koni a na hliadke zbadal biedneho žobráka, trasúceho sa od zimy.

Martin nezaváhal, mečom rozťal svoj plášť na polovicu a zaodel úbožiaka. V noci sa mu zjavil Ježiš i s darovanou polovicou plášťa. Vojak Martin sa dal pokrstiť a neskôr sa stal v Tours vo Francúzsku biskupom. Jeho koník je pranostickým hrdinom a jeho podkovičky symbolom i chutnou pochúťkou stále obľúbených martinských hodov.

Deduškovia hovoria: ak je kôň hnedý (je teplo a bez snehu), nadchádzajúca zima bude mierna.

Ak je koník žltý (mráz bez snehu a slnečno), zima bude tuhá a dlhá.

Ak príde na sivkovi (hmla), zima bude premenlivá a ak k tomu i popŕcha, možno predpokladať zablatené Vianoce.

Ak príde Martin na bielom koni, zima bude znesiteľná, hoci s metelicami, ale i s častejším odmäkmi.