Plavnické dreveničky

Drevo ako materiál na stavby najdlhšie pretrval na severnom Slovensku, ale aj tu sa v ekonomicky prosperujúcich oblastiach v druhej polovici 18. stor. začalo stavať z kameňa či tehly. V oblastiach, kde používalo mäkké drevo ihličnanov bola najrozšírenejšia zrubová konštrukcia. Drevenice sa pôvodne stavali bez hlbokých základov, robenie pivníc a podmuroviek na vyrovnanie terénu sa rozširuje až v 2. pol. 19. stor.. Pod rohy domov (zabezpečila sa tak aj izolácia) sa kládli kamene. Medzery a škáry medzi drevami sa vymazali hlinou, upchávali machom, pilinami, … Naopak steny hospodárskych budov, ktoré mali byť dobre vetrané, ostávali neupchaté. Zvnútra sa domy omazali hlinou a obielili vápnom. Podľa pôdorysu sa domy členili na dvoj- (pitvor + kuchyňa), troj-priestorové (pitvor + kuchyňa + izba) a viac-priestorové (s viacerými izbami). Maštaľ bývala k obytnému domu pripojená stenou aj strešnou konštrukciou.